Rozhovor prebiehal v centrále KB Penzijnej spoločnosti v Prahe-Stodůlkách. Hlavným respondentom bol novo menovaný predseda predstavenstva KB Penzijnej spoločnosti Vladimír Jeřábek a spoločne s ním sa na rozhovore zúčastnil aj člen predstavenstva Ľubomír Koňák.
O sporení. Vlastne o investovaní
Náš rozhovor začnem vašou vlastnou citáciou, ktorú ste povedali pri uvedení do vašej funkcie: „Jedným z mojich cieľov na tejto pozícii je zmena aktuálneho vnímania doplnkového dôchodkového sporenia. Vidím ho totiž ako optimálny investičný produkt pre všetky generácie. Podľa môjho názoru nie je otázkou, či dôchodok mať, ale skôr v akej forme alebo v akej kombinácii s inými produktmi v závislosti od rizikového profilu klienta.“ Takže penzijné sporenie beriete ako investíciu, teda nie ako sporenie? Je to správne povedané – investície?
Jednoznačne áno. Stopercentne tak, ako to bolo povedané, to aj podpíšem. Bohužiaľ spoločenské vnímanie také nie je. Len necelých 10 percent respondentov si myslí, že je to investícia, väčšina si myslí, že je to sporenie, a tú macošskú službu tomu robí samotný názov „doplnkové dôchodkové sporenie“.
A nie je to len doplnok?
Z môjho pohľadu to nie je ani doplnok. Ba naopak, malo by byť základom investovania a všetko ostatné doplnkom. Slovo „penzijné“ tam hrá samozrejme významnú úlohu, ale nie je to sporenie a nemusí to byť až do penzie. To sporenie je z dnešného pohľadu investície. Veľa tomu nahráva to, čo KB Penzijná spoločnosť uviedla v tomto roku, teda novú produktovú ponuku, ktorú nazývame Moja penzijná stratégia, čo je z môjho pohľadu optimálne, veľmi individualizovateľné investičné riešenie, ktoré je navyše strašne flexibilné a je férové a transparentné. Ja sa pokúsim vysvetliť, prečo si to myslím a prečo to tak je.
Myslím si, že je to pre kohokoľvek, to znamená od narodenia. Od prvého okamihu až do 100+. Keď to hovorím, tak to často vyvoláva úsmev. Ja sa pokúsim to vysvetliť a podporiť reálnymi príkladmi. Princíp spočíva v ľubovoľnej kombinácii troch riešení. Klient vyplní investičný dotazník, zistíme jeho rizikový profil, navrhneme mu tomu zodpovedajúce riešenie, ktoré je vhodnou kombináciou povedzme takýchto niekoľkých tehličiek. Klient to buď akceptuje, alebo si vyberie podľa svojho rozhodnutia iný variant, svoju individuálnu kombináciu.
Jedna tehlička sa volá akciové riešenie, druhá sa volá dlhopisové riešenie a tretia sa volá peňažné, resp. konzervatívne riešenie.
K mojej absolútnej spokojnosti by mi stačilo, keby existovali ešte alternatívne možnosti (napr. nehnuteľnosti a iné). Tie tam zatiaľ nie sú, pretože nám to zákon neumožňuje. Potom si myslím, že skoro každá fyzická osoba by iné riešenie ako investíciu vôbec už ani nepotrebovala a iba si menila pomery medzi tehličkami.
Chcete povedať, že dobré penzijné investovanie, teda penzijko, by dokázalo nahradiť od kolísky až do seniorného veku tradičné pravidelné investovanie, pokiaľ by bolo dobre nastavené?
Nielen pravidelné investovanie, ale aj akékoľvek jednorazové investovanie. Ja netvrdím, že to má tvoriť 100 % portfólia finančných investícií jednotlivca, ale má to byť prvou základňou jeho investícií. Povedzme prečo nie nejakých treba 20 % alebo 25 % a časom sa to môže meniť.
Najskôr je samozrejme menej voľných zdrojov, pretože ľudia skôr riešia hypotéku, ale časom je príjmu a voľných prostriedkov viac. Teda ide aj o flexibilitu, že raz môže niekto pridať päťstovku, potom tam môže pridať 5000 korún, potom tam pokojne dá jednorazovo 100 000 korún, a môže si ešte zvoliť, či sa to bude investovať okamžite, alebo sa to bude investovať postupne v nejakom dlhšom časovom horizonte. Naše riešenie ponúka dvojročný horizont.
KB Penzijná spoločnosť v „penzijku“ ponúka aj službu postupného rozinvestovania, ktorá je zadarmo a umožňuje znížiť riziká jednorazovej investície plynúce z nejakej extrémnej situácie na finančných trhoch.
O bezpečí peňazí na účtoch štátu vs. bánk
Bavíme sa o investíciách na aj 50, 60 rokov. Ľudia oprávnene majú strach, že tu napríklad tá spoločnosť nemusí byť. Chápem, že Société Générale a jej Komerční banka sú zavedené spoločnosti, ale predsa len v tom investičnom horizonte je to veľmi dlhá doba. Ako chcete uistiť klientov, že peniaze, ktoré začnú sporiť/investovať napríklad svojim deťom, tie deti naozaj potom uvidia?
Sú to vlastné prostriedky účastníka, ktoré sú oddelené od prostriedkov dôchodkovej spoločnosti. To je prvý veľmi dôležitý aspekt. Ja osobne budem chcieť viac spoliehať sám seba ako na to, ako ma v budúcnosti zaistí štát. Jedným z motívov je aj pohľad na demografický vývoj našej spoločnosti, pretože sa ukazuje, že v časovom horizonte 20, 30 rokov náhradový pomer, teda prostriedky v pomere toho, čo dostanete od štátu k priemernému príjmu, budú stačiť tak na prežívanie. Teda pokiaľ sa niečo významné nestane. A teraz nechcem odkazovať na covid alebo migračnú vlnu, ktorá do toho dáva úplne nové prvky.
Ak sa niečo zásadné nestane, ak sa výrazne nezmení dane, pokiaľ sa nezmení odchod do dôchodku z dnešných 65 na 68, na 70 rokov, tak sa nemožno na štát spoliehať. To znamená, že ja sa skôr spolieham na to, aby moje prostriedky boli v súkromnom sektore. Účastník vo finále nemusí čakať až do dôchodkového veku. Za určených podmienok môže kedykoľvek už po dvoch rokoch sporenia, respektíve investovania, svoje prostriedky vybrať.
Myslím, že každý pracujúci v mladom a strednom veku už vie, že priebežný dôchodkový systém je nevyhovujúci a štátny dôchodok bude nízky. Ale seniori vždy boli a stále budú významnou voličskou skupinou, takže „sa tie peniaze nejakým spôsobom pre nich nájdu“. Nie je to tak?
Nebudem sa púšťať do politických špekulácií, ja som skôr ekonóm ako politik a toto nechám politikom. Ale napriek tomu – máte tri štyri prvky voľnosti, s ktorými sa môžete hrať. Prvá vec je okamih odchodu do dôchodku. Niekedy pred piatimi rokmi sa zastropoval na 65 rokoch. Odporúčanie OECD je tento strop posunúť, respektíve nastaviť podľa priemernej doby dožitia, ktorá sa predlžuje.
A teraz zase vynechajme covid, ktorý dobu dožitia skrátil o pol roka. Takže za normálnej situácie sa vek odchodu do dôchodku predlžuje a mal by to byť nejaký pomer medzi celkovou dobou dožitia a dobou prežitou na dôchodku. Hovorí sa štvrtinu života strávime na dôchodku, takže táto štvrtina by sa mala rozumne dopočítavať.
Druhým prvkom voľnosti je daňová časť, to znamená zdroj priebežného systému, ale to by znamenalo nepopulárny krok, zvýšiť dane. A posledným prvkom je znižovanie náhradového pomeru, teda znižovanie relatívnej výšky dôchodku k priemernému príjmu. To znamená koľko dôchodcov dostane z toho, čo sa v priebežnom systéme vyberie.
Štát ponúka možnosť dokúpiť si chýbajúce roky dôchodkového poistenia. Je to dobrá cesta, alebo je lepšie tieto peniaze, ktoré by som dal štátu na svoj dôchodok, investovať?
To je veľmi dobrá otázka a začal by som tým, že ja osobne nepovažujem štát za najlepšieho správcu prostriedkov. To je jeden z dôvodov, prečo si myslím, že má veľký zmysel investovať sám za seba a nespoliehať sa len na štát.
A myslím, že aj z hľadiska informovanosti by štát, tj politici, mali férovo informovať o tom, akú máme perspektívu „štátneho“ dôchodku. Môžeme sa pozrieť a poučiť z mnohých systémov – väčšina je viaczdrojových – Holandsko, Dánsko, severské modely, tie sú trošku viac sociálne postavené, alebo potom na strane druhej napríklad Anglicku.
A tie alternatívy sporenia? Hovoril som o tom, že doplnkové dôchodkové sporenie, a my to vnímame ako investíciu, nie je sporenie, nie je termínovaný vklad, nie je stavebné sporenie a nie je to fixný výnos. Je to závislé od obhospodarovateľa, ako docieľuje výnos z týchto prostriedkov.
Tak aj dôchodkové sporenie má svoje náklady.
Tu účastník vstupuje do systému a neplatí za vstup nič. Ak vystupuje zo systému, výstup je zase nula. Keď sa pozrieme na väčšinu ostatných investičných alternatívnych riešení, tak obdobu nenájdete, alebo ich nájdete veľmi málo.
A ja hovorím, že cca 25 % prostriedkov by malo byť takto investovaných a zvyšok môže byť napríklad v nejakom podielovom fonde pre operatívnejšiu likviditu. Ďalšou zložkou portfólia by mohli byť alternatívne investície, ako napríklad nehnuteľnosti alebo nehnuteľnostné fondy, môže tam byť logicky treba nejaký byt a prenájom tohto bytu. Podnikateľ logicky investuje do vlastného podnikania.
Doplnkové dôchodkové sporenie by nemalo byť 100%, nedávame naň všetky prostriedky, ale je to základ vlastných investícií, vlastného portfólia, pretože je nákladovo najoptimálnejší, je veľmi flexibilný, má aj likviditu, čo sa veľmi nevie. A je to vhodné riešenie pre kohokoľvek.
Keď som hovoril, že penzijko je vhodné aj pre klientov 100+, tak to znamená, že sa málo využíva ako možnosť alebo spôsob, ako previesť majetok na kohokoľvek iného, aj mimo dedičského riadenia, alebo že ho možno elegantne využiť na medzigeneračný prevod majetku.
