Daňovníci dane z príjmov majú v mnohých prípadoch povinnosť podávať daňové priznanie. Pokiaľ potom podáte priznanie, napríklad k dani z príjmov, prvýkrát, bude sa jednať o riadne priznanie. Akonáhle však potrebujete opraviť pôvodne tvrdené údaje, podávate opravné alebo dodatočné priznanie k dani. Pre opravné a dodatočné priznanie však platia určité špecifiká.
Pozor na lehoty pri kontrolnom hlásení
Riadne daňové priznanie – daň z príjmov
Daňový poriadok nami známe daňové priznanie označuje ako daňové tvrdenie. Riadne daňové tvrdenie je potom povinný podať každý daňový subjekt, ktorému podať daňové tvrdenie ukladá zákon alebo bol vyzvaný na podanie daňového tvrdenia správcom dane. Daňový subjekt má povinnosť v riadnom priznaní sám vyčísliť daň a uviesť všetky okolnosti a náležitosti potrebné na vymeranie dane. Takto vyrubená daň je splatná v posledný deň lehoty na podanie riadneho daňového tvrdenia.
Daňové priznanie je daňový subjekt povinný podať najneskôr do troch mesiacov po uplynutí zdaňovacieho obdobia. Zdaňovacie obdobie musí byť najmenej dvanásť mesiacov. Lehotu na podanie možno však predĺžiť, a to na štyri mesiace, pokiaľ je priznanie podané elektronicky, alebo na šesť mesiacov, ak má daňový subjekt zákonnú povinnosť overovať účtovnú závierku audítorom, príp. ak podáva za neho daňové priznanie poradcu. Poradcom sa pritom rozumie ako daňový poradca, tak advokát.
Ak daňový subjekt podá priznanie elektronicky, musí myslieť na to, že lehota štyroch mesiacov platí v prípade, že priznanie nebolo podané najneskôr do troch mesiacov po uplynutí zdaňovacieho obdobia a následne bolo podané elektronicky. To isté platí v prípade zachovania lehoty šiestich mesiacov – priznanie nie je podané najneskôr do troch mesiacov po uplynutí zdaňovacieho obdobia a následne podal priznanie poradcu.
Riadne daňové priznanie – ostatné dane
Pokiaľ sa podáva priznanie k daniam vyrubovaným na zdaňovacie obdobie, ktoré je 12 mesiacov – typicky napríklad priznanie k dani z nehnuteľných vecí – podáva sa priznanie do konca prvého mesiaca, ktorým sa začína beh zdaňovacieho obdobia.
V prípade, že je zdaňovacie obdobie kratšie ako jeden rok – napríklad pri dani z pridanej hodnoty – podáva sa daňové priznanie do 25 dní po uplynutí zdaňovacieho obdobia. V prípade takéhoto priznania nemožno lehotu na jeho podanie predĺžiť. V ostatných prípadoch môže daňový subjekt požiadať správcu dane o predĺženie lehoty na podanie daňového priznania.
Pokiaľ daňový subjekt nemá povinnosť podať priznanie alebo vyúčtovanie k dani, ku ktorej je registrovaný, musí to oznámiť správcovi dane. Aj tu platí lehota, oznámenie musí byť vykonané v lehote na podanie daňového priznania alebo vyúčtovania.
Ak má daňový subjekt povinnosť podávať hlásenie, musí ho podať do dvadsiatich dní po uplynutí mesiaca, v ktorom vznikla platiteľovi dane povinnosť. V prípade, že hlásenie sprevádza povinnosť odvodu dane, je táto daň splatná v posledný deň lehoty na podanie hlásenia. Lehotu na podanie hlásenia nemožno predĺžiť.
Ak má daňový subjekt povinnosť podávať vyúčtovanie, napríklad pri dani zo závislej činnosti, podáva toto vyúčtovanie do troch mesiacov po uplynutí kalendárneho roka. Aj tu je daň splatná, pokiaľ je s vyúčtovaním spojená povinnosť odviesť daň, v posledný deň lehoty na podanie vyúčtovania.
Opravné daňové priznanie
Ak daňový subjekt zistí, že v riadnom priznaní urobil chybu, môže ho opraviť prostredníctvom opravného alebo dodatočného zdanenia.
Ak daňový subjekt opravuje chybu pred uplynutím lehoty na podanie daňového priznania alebo vyúčtovania, opraví túto chybu prostredníctvom opravného priznania, ktoré nahradí už podané priznanie. Podaním opravného priznania sa na predchádzajúce daňové priznanie už neprihliada. Týmto spôsobom môže daňový subjekt nahradiť aj dodatočné priznania alebo vyúčtovania alebo už podané opravné priznania a vyúčtovania.
Ak teda daňový subjekt podá daňové priznanie k dani z príjmov fyzických osôb 10. marca a následne zistí 15. marca, že v priznaní nie sú zahrnuté všetky príjmy, opraví túto chybu prostredníctvom opravného priznania, ak ho podá do konca marca.
Dodatočné daňové priznanie
Pokiaľ daňový subjekt zistí, že v daňovom priznaní urobil chybu a túto chybu zistí až po uplynutí lehoty na podanie priznania k dani, vykoná opravu chyby formou dodatočného priznania k dani, príp. dodatočným vyúčtovaním.
V prípade, že mala byť daň vyššia ako posledná známa daň, daňový subjekt je povinný podať dodatočné priznanie do konca mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom zistil, že priznanie obsahuje chybu. Zároveň platí, že v tejto lehote musí byť rozdiel na dani doplatený. Ak by teda daňový subjekt v auguste zistil, že jeho priznanie obsahuje chybu, musí vykonať opravu a doplatiť daň do konca septembra.
V prípade, že mala byť daň nižšia, ako bola posledná známa daň, daňový subjekt nemá povinnosť podať dodatočné daňové priznanie. Je teda na ňom, či dodatočné priznanie podá. Daňový subjekt však nesmie nikdy podať dodatočné priznanie na nižšiu daň, pokiaľ táto daň bola vymeraná na základe rozhodnutia správcu dane alebo stanovená prostredníctvom pomôcok.
V dodatočnom daňovom priznaní potom subjekt uvádza rozdiel oproti poslednej známej dani a deň, kedy zistil, že má byť dodatočné priznanie podané. Zároveň musí uviesť aj dôvody, ktoré ho viedli k podaniu dodatočného priznania.
Následné hlásenie
Ak daňový subjekt zistí po uplynutí lehoty na podanie vyúčtovania alebo hlásenia, že v podanom hlásení urobil chybu, musí podať následné hlásenie. V následnom hlásení subjekt vyznačí zmeny a rozdiely oproti pôvodnému podanému hláseniu a uvedie deň, v ktorom došlo k oprave súm. Aj tu platí rovnaká lehota, teda podať následné hlásenie do konca mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom sa zistilo, že hlásenie obsahuje chybu.
Pokiaľ by bol dôsledkom podaného hlásenia dodatočný odvod dane, je platiteľ povinný rozdiel na dani uhradiť v rovnakej lehote, ako je lehota na podanie následného hlásenia.
Pozor na lehoty pri kontrolnom hlásení
Určité špecifiká predstavuje kontrolné hlásenie u platiteľov dane z pridanej hodnoty. Aj tu sa podáva riadne kontrolné hlásenie. Ak však riadne kontrolné hlásenie obsahuje chybu, opraví ju platiteľ dane prostredníctvom opravného kontrolného hlásenia alebo následného kontrolného hlásenia.
Pokiaľ ide o druhé a ďalšie kontrolné hlásenie podané pred uplynutím lehoty na podanie kontrolného hlásenia, bude sa jednať o opravné kontrolné hlásenie. Pokiaľ by išlo o opravu chyby po lehote, bude sa jednať o následné kontrolné hlásenie.
Pozor však na to, že pri dodatočných priznaniach plynie lehota na ich podanie do konca mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom daňový subjekt zistil chybu. To pri kontrolnom hlásení neplatí. Ak sa zistí, že kontrolné hlásenie obsahuje chybu, podáva sa následné hlásenie do 5 pracovných dní odo dňa zistenia nesprávnych údajov.
Pri kontrolnom hlásení musí dať platiteľ dane tiež pozor na to, že v prípade výzvy zo strany správcu dane na doplnenie alebo potvrdenie údajov uvedených v kontrolnom hlásení musí platiteľ reagovať aj do piatich pracovných dní od doručenia výzvy. V prípade nedodržania lehoty hrozí daňovému subjektu pokuta až 50 000 Sk.
